Palárikovo

Grófka Alica von Haugwitz a jej artézska studňa

Malý park v Palárikove kde sa nachádza artézska studňa

Ak zavítate do Palárikova, tak určite nezabudnite navštíviť artézsku studňu v Malom parku. Na Slovensku sa nachádza veľké množstvo artézskych studní ale tá naša „palárikovská“  artézska studňa je niečím výnimočná.  A to zistíte už z diaľky, keď ju zbadáte. Pristúpte k nej a vychutnajte si čerstvú a veľmi chutnú vodu z Lýdiiných dlaní. A kto je Lýdia? To si povieme neskôr, ale teraz poďme pekne od začiatku.

Čo je artézska studňa?

Artézska voda je podzemná voda s napätou hladinou, ktorej voľná hladina leží vyššie než zemský povrch. Z prameňa samovoľne vyviera voda bez nutnosti čerpania vplyvom pôsobenia litostatického tlaku. Artézska voda vzniká v priepustnej vrstve najčastejšie medzi dvoma synklinálnymi vrstvami, ktoré sú pre vodu nepriepustné (odborne izolátory), pri ich prerazení pod hladinou podzemnej vody dochádza k samovoľnému úniku vody pod tlakom.

Artézska studňa v priereze.

Vyvieranie artézskej vody môže mať za následok natoľko veľký pokles tlaku vody, že dôjde k zániku artézskeho výveru vody. Názov pochádza z francúzskej oblasti Artois, kde v 12. storočí kartuziánski mnísi vybudovali veľké množstvo takýchto studní. Najstaršie záznamy o artézskych studniach pochádzajú zo Sýrie a Egypta.

História artézskej studne v Palárikove

V minulosti v obci Slovenský Meder nebola pitná voda. Používala sa iba voda z tzv. vahadlových kopaných studní, tá však bola často škodlivá a nepitná. Najlepšia voda bola v tzv. „Pivovarskej studni“ vo Veľkom parku pri Vŕšku, ale slúžila iba pre potreby kaštieľa.

V roku 1908 na počesť narodenia dcéry Alice (grófka Alica von Haugwitz, rod. Károlyi 1908 – 1981) dala grófka Hanna Károlyiová (1872 – 1957) na svoje  náklady vyvŕtať artézsku studňu v Malom parku pre potreby obyvateľov obce. Artézka, lebo iba tak ju neskôr nazývali, mala podobu trojmetrovej pyramídy. Jej hĺbka bola 270 metrov.

Kresba uhlíkom artézska studna Palárikovo autor Martin "MARŤAN" Šrámek
Artézska studňa – kresba uhlíkom – autor: Martin „MARŤAN“ Šrámek

Voda síce obsahovala veľa železa, ale bola pitná a veľmi chutná. Pyramída sa skladala zo štyroch kameňov. Na spodnom kameni bol nápis v maďarčine:

Tótmegyer község javára furatta Károlyi Széchenyi Hanna grófnő.

V preklade:

Pre obec Slovenský Meder dala vyvŕtať grófka Hanna Széchenyi – Károlyiová.

Na druhom kameni bol nápis:

Alice kút – 1908 – 270 méter mély.

V preklade:

Alicina studňa – 1908 – 270 metrov hlboká.

Vodu z Artézky na varenie a pitie používala väčšina obyvateľov obce. Viedli z nej dva odtoky podzemnými rúrami, jedna vetva ústila do ulice oproti fare, kde bola nemocnica pre zamestnancov Károlyiovského veľkostatku a druhá na koniec ulice Pod lipami k Štefánikovej ulici, kde bola vybudovaná z betónu malá studnička.

Keďže voda z hĺbky 270 metrov na povrchu už nemala potrebný tlak a rúry sa rýchlo zanášali vodným kameňom, po čase z bočných vetiev voda prestala tiecť. Jej vyústenie k Štefánikovej ulici však bolo funkčné do druhej polovice 20. storočia.

Prvé čistenie rúr i artézskej studne bolo v roku 1926 na náklady obce za 7.000,- Kčs. Okolie Artézky bolo už v minulosti oplotené a vysadené kríkmi a stromami. Parčík okolo studne sa nazýval Park Alžbety (nevieme prečo práve „Alžbety“), Rajčura (vraj tam preháňali a cvičili kone), Uvodská zahrádka (bola tam druhá materská škola v obci), neskôr Park mládeže Klementa Gottwalda (tento názov je z päťdesiatych rokoch, keď sa intenzívne budoval socializmus), alebo jednoduchšie Malý park.

Park bol dlhé desaťročia obľúbeným miestom stretávania sa mládeže. Artézka bola niekoľkokrát opravená, obnovená a premiestnená. Z čias prvej Československej republiky sa zachoval bonmot:

„A čo, tys nepila volakedy žabe z huby?“ 

Patrilo to k prekáraniu žien, kedysi spolužiačok,  ktoré spolu pili artézsku vodu a časom niektoré spyšneli a nehlásili sa k svojim bývalým kamarátkam. Z toho vyplýva, že na Artézke boli kovové žaby, z úst ktorých tiekla voda. Žiaľ, kovové žaby ani ich fotografie sa nezachovali.

Artezska studna Palárikovo jesen 2007
Artézska studňa v Malom parku na jeseň 2007

Legenda o artézskej studni

K Artézke sa viaže jedna legenda, ktorú už mladšia generácia z Palárikova nepozná.

Vraj o polnoci tam strašilo, neodporúčalo sa tadiaľ ísť, lebo k Artézke chodil o polnoci čierny jazdec bez hlavy na čiernom koni tiež bez hlavy a pili tam vodu…

Z obdobia prvej Československej republiky sa zachovala krásna pieseň, ktorá vznikla v našej obci, kde nejaký Mederák sa vyznáva z lásky k svojej rodnej obci a spomína v nej i milovanú Artézku.

Večer, keď slniečko za hory zachodí,
/:vždy mi môj rodný kraj:/ na rozum prichodí.

Keď medzi hviezdami mesiačik si pláva,
/:že som na Mederi:/ často sa mi zdáva.

Daj Bože ešte raz na Meder zavítať,
/:Artézky sa napiť:/ povetria nadýchať.

Uvidieť náš Cirgát, zaspievať do vôle,
/:v tom háji zelenom:/ i v Božom kostole.

A keď posledný raz budú i mne zvoniť,
/:daj Bože do rodnej:/ zeme hlavu skloniť.

Artézska studňa slúži dodnes, obyvatelia obce ju majú radi a prebytočná voda odteká do Bariny, ktorá má tiež svoju históriu i legendu viažucu sa k nej, aj tam strašilo, ale o tom si povieme v inom blogu o Barine.

Socha pre artézsky prameň

Ašot Haas je jedným z najúspešnejších autorov svojej generácie. Narodil sa v roku 1981 v Moskve. Ako 8-ročný sa v roku 1989 prisťahoval s rodičmi a sestrou do Palárikova a tu dokončil základnú školu. Artézska studňa bola vyhotovená len ako obyčajná studňová pumpa a tak umelcovi napadlo, že by ju prerobil a dohodol sa s pánom starostom Mgr. Jozefom Derňárom, že za náklady spojené s vyhotovením sochy sa podujme dielo vymodelovať a sfunkčniť.

Autor navštevoval Palárikovo už len počas víkendov popri štúdiu, ale chcel niečo zanechať zo svojich prác aj v Palárikove. Sochu realizoval ako jednu z plastík pre semestrálnu prácu v ateliéri Socha, objekt, inštalácia Juraja Meliša. Bola to školská práca v roku 2004. Autor chcel vyhotoviť niečo funkčné, čo bude mať zmysel a nebude jeho práca niekde zapadnutá prachom.

Artézska studňa Palárikovo autor Ašot Haas
Artézska studňa Palárikovo – bronzová socha v malom parku

Socha je odlievaná podľa autorovej sestry Lýdie. Socha je z bronzu, vnútri v soche je nerezová tyč, cez ktorú tečie voda, aby to spĺňalo hygienické požiadavky, pretože voda je pitná a slúži obyvateľom. Každé štyri roky sa robí údržba, čistí sa vnútro, kadiaľ tečie voda. Symbolika sochy je v tom, že voda je pre ľudí, takže človek dáva vodu ľuďom. Keď sa človek chce napiť, spojí si dlane spolu a vlastne aj táto socha má spojené dlane, z ktorých vyteká voda.

Artézska studňa Palárikovo podpis Ašot Haas
Artézska studňa Palárikovo – podpis autora sochy

Pod ľavou rukou je autorov podpis. Socha nemá klasickú hlavu ale siluetu hlavy, ktorá symbolizuje siluetu prameňa pod zemou.  

Kto je Ašot Haas?

Umelec Ašot Haas, autor sochy pre artézsky prameň v Malom parku v Palárikove, sa v rokoch 1996 – 2000 vzdelával na Škole úžitkového výtvarníctva Josefa Vydru v Bratislave, ateliér Kamenosochárstva Vojtecha Pohanka.

V rokoch 2000 – 2007 študoval na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave v rôznych ateliéroch:

r. 2000 – 2002 ateliér Priemyselný dizajn Ferdinanda Chrenka,

r. 2002 – 2003 ateliér Transport dizajn Štefana Kleina,

r. 2004 – 2005 ateliér Sklo dizajn Juraja Gavulu,

r. 2004 – 2007 ateliér Socha, objekt, inštalácia Juraja Meliša.

Ašot Haas autor sochy artézska studňa v Palárikove
Autor sochy pre artézsky prameň Ašot HAAS

Vo svojich dielach spája reálny svet s virtuálnym prostredníctvom nových materiálov a technológií. Pre jeho tvorbu je kľúčové narábanie s priestorom a jeho premenami, ktoré realizuje súbežne vo výtvarných oblastiach od maľby, grafiky, sochárstva cez kybernetické a interaktívne umenie až po videoart.

V roku 2006 získal 1. Cenu Galérie NOVA: Sklo a v roku 2007 vyhral 1. miesto za krátkometrážny film „MOTHER WIT“ prezentovanom na medzinárodnom filmovom festivale IFF v Bratislave.

Rozbor vody

Keďže je artézska studňa voľne prístupná verejnosti obec musí pravidelne dávať testovať kvalitu vody v artézskej studni. Test vykonáva regionálny úrad verejného zdravotníctva a robí sa mikrobiologické, biologické, chemické a fyzikálne skúšanie vzorky vody v laboratóriách Odboru laboratórnych činností RÚVZ. Následne je obci zaslaný protokol o skúške aj s výsledkami rozboru. Poprosil som starostku obce Palárikovo p. Mgr. Ľubicu Karasovú o poskytnutie najnovšieho protokolu o skúške a osobne mi ho priniesla domov, za čo jej veľmi pekne ďakujem. Rozbor z 28.5.2020 si viete pozrieť vo formáte *.PDF na tomto linku »PROTOKOL«

Artézska studňa Palárikovo Marek Tomšík ml.
Artézska studňa Palárikovo a Marek Tomšík ml.

Takže keď nie ste z Palárikova a zavítate sem, tak určite navštívte Malý park na ulici Pod lipami kde sa nachádza artézska studňa a vychutnajte si sviežu, chutnú a čerstvú palárikovskú vodu.

Páčil sa Vám môj blog a chcete dostávať informácie keď pridám nový? Tak sa prihláste k odberu noviniek!