Nikdy nie je neskoro.

V Palárikove je veľké množstvo výborných amatérskych športovcov s kvalitami siahajúcimi až k profesionálom. Nejeden cudzinec, či Palárikovčan si pomyslí, že sú to futbalisti a je tu len futbal a nič iné. Ale nie je to tak. Okrem iného je tu aj jeden krásny šport a tým športom je VOLEJBAL.

Kto boli rodičia volejbalu v Palárikove?

Tí, ktorí vdýchli tomuto športu život boli športoví nadšenci a zároveň učitelia ZŠ v Palárikove, páni Mgr. Jozef Derňár s Mgr. Milanom Laurom a učiteľky Mgr. Zuzana Machová s Mgr. Zuzanou Gulbišovou. Základná škola na Komenského ulici bola postavená v roku 1979 ale ešte bez telocvični. Tá bola dostavaná v roku 1982 a odovzdaná do užívania. A práve v tejto telocvični sa vtedy začala písať história „piatkajšieho“ volejbalu v Palárikove, ktorá oslávila v roku 2022 okrúhlych 40 rokov.

Zrod „vianočného turnaja“

V roku 2000 prišiel vtedajší starosta Mgr. Jozef Derňár s návrhom zorganizovať „vianočný turnaj“ vo volejbale“. Po 18-tich rokoch od prvého tréningu v Palárikove sa vytrénovalo veľké množstvo kvalitných volejbalistov v dostatočnom množstve, aby sa dali urobiť aspoň 4 kvalitné družstvá a okrem toho bolo načase ukázať kvality, ktoré za tie roky nadobudli. Prihlásilo sa množstvo hráčov a v roku 2000 sa začala písať ďalšia história volejbalu v Palárikove. Každým rokom sa na turnaj hlásilo viac a viac družstiev a do Palárikova sa vracali zahrať si na turnaj aj Palárikovčania, ktorí tu už síce fyzicky nebývajú, ale srdcom sú stále doma v Palárikove.

Blížiaci sa 20. ročník

Po 19. ročníku bol na pláne zorganizovať v decembri 2020 už jubilejný 20. ročník, avšak korona na čas prerušila túto dlhú volejbalovú šnúru. Chaotická situácia s vírusom sa po 2 rokoch ustálila a nastal čas na 20-ty ročník. Po 19-tich ročníkoch skončilo OTJ organizovať túto veľkolepú športovú akciu. Ja mám veľmi blízko k volejbalu a bola by škoda nepokračovať a tak som sa dohodol s kamarátom a zároveň dobrým hráčom volejbalu Marekom Zálešákom, že zorganizujeme sami svojpomocne jubilejný 20. ročník. Dohodli sme so starostkou Mgr. Ľubicou Karasovou, že turnaj bude pod záštitou obce Palárikovo. S Marekom sme vybrali vhodný predvianočný termín, ohlásili hráčov, vytlačili diplomy, zabezpečili poháre, za ktoré ďakujem pani starostke a turnaj mohol začať.

Šťastná dvadsiatka

Keďže turnaj je „vianočný“ tak sme naplánovali 20. ročník na sobotu 10.12. Po oznámení hráčom, že bude po 2 ročnej prestávke jubilejný ročník sa nám hneď prihlásilo dostatočné množstvo súťažiacich, z ktorých sa poskladalo 5 družstiev. Medzi prihlásenými družstvami boli aj „mladí“ veteráni „Mederskí šakali“, ktorí nastúpili na palubovku po rekordný 20-ty krát. Mal som tú česť, s Marekom a Tomášom, zakladať pred 22-mi rokmi toto vždy pozitívne naladené družstvo šakalov. Po čase sa v družstve za 20 rokov vystriedali aj 2 pekné „šakalice“ Kristína Chovancová a Monika Kondeková.

V deň turnaja, ráno 10. decembra sa pomaly ale isto začala napĺňať veľká telocvičňa v Palárikove. S pozitívne naladenými hráčmi, tešiac sa stráviť športovú sobotu v kruhu kamarátov. A ako hovorí môj veľmi starý a múdry bulharský kamarát „nie je podstatné vyhrať, ale zúčastniť sa“ a keďže už nemáme 18 rokov, tak nie je podstatné vyhrať ani zúčastniť sa, ale „prežiť“ 🙂

Pripraviť sa, pozor, štart

Pred nástupom sme najprv vylosovali kapitánov a družstvá, ktoré mali jedinečné názvy ako: TRHAČI, KRPATÍ, VICTORY, NEVIEM, či MEDERSKÍ ŠAKALI.

Po príhovore starostky obce Palárikovo sa pristúpilo k hre na 2 víťazné sety. Turnaj sa hral od rána do podvečera a diváci si mohli vychutnať 10 napätých vyrovnaných zápasov. V našom veku to už nie je také jednoduché behať a skákať celý deň po ihrisku a hlavne keď nastúpia proti nám mladšie ročníky. Aj keď nám neišlo o víťazstvo no na koniec s pozbieraním všetkých síl sme 20-ty ročník vyhrali a hbití ŠAKALI zasadli na trón. Na druhom mieste sa umiestnil team NEVIEM a tretie miesto sa ušlo teamu KRPATÍ.

Som si myslel, aký som hrdina, keď v 47-mich rokoch hrám volejbal, smečujem, hádžem rybičky, podávam. Ale keď prišiel 70 ročný Janko hrať volejbal, tak mi huba sklapla a na jediné čo som sa zmohol, bolo ukloniť sa. Janko, ktorý hral akoby mu bolo dvadsať a jeho chuť hýbať sa je príkladom, že v každom veku sa dá športovať. Srší z neho neskutočná energia a pôsobí veľmi pozitívne a smutné je, že takáto pozitivita chýba veľmi veľa ľudom v tejto negatívnej dobe plnej negativistov a falošných ľudí, ktorí sú všade naokolo. Klobúk dolu Janko pred tebou. Najmladšou hráčkou turnaja bola Jankova vnučka 20 ročná Dominika.

Na koniec všetko dobre dopadlo

Počas celého dňa bola k dispozícii vedľajšia regeneračná miestnosť, kde si mohli hráči v čase voľna priebežne dopĺňať energiu. Bolo z nej cítiť vôňu pečeného mäska a iných lakociniek, ktoré pripravili naše šikovné gazdinky. Celý turnaj sa niesol v duchu fair-play a verím, že si každý zo zúčastnených zahral do sýtosti a hlavne sa nikomu nič nestalo. (podvrtnutý členok sa neráta 🙂 ) Je dobre vedieť, že aj volejbal je súčasťou športu v Palárikove. I keď sa nehrá súťažne, je vidno, že o tento nádherný šport je záujem a tak by sa malo k nemu aj pristupovať. Piatkajším volejbalistom držím palce a nech udržiavajú túto tradíciu čo najdlhšie a nedovolia aby volejbal v Palárikove upadol do zabudnutia. Teším sa na ďalší 21. ročník, či už ako organizátor, hráč alebo divák.

Poďakovanie

Na koniec by som chcel veľmi pekne poďakovať zakladateľom volejbalu v Palárikove a to pánom Derňárovi a Laurovi, lebo bez nich by nebol piatkajší volejbal, vianočný turnaj a ani tento blog. ĎAKUJEM!